Tie dni boli pre mňa ťažké. Netrápilo ma ,že sa pri Tvojich súrodencoch nabehám, nevyspím, neoddýchnem. Netrápili ma napuchnuté nohy a ťažké dýchanie. Bála som sa o Teba.Noci na kolenách. Vtedy som Ťa v duchu pomenovala a vybrala Ti Tvoje dve mená. Nevedela som síce, či si dievčatko, alebo chlapček, ale dievčenské som akosi ani nemala prichystané. Na pomoc som Ti vybrala dvoch ochrancov. Jeden už svätý bol, druhý len čakal.Kde sa stratila dokumentácia z toho množstva vyšetrení, kde sú tie nálezy zo sona...tie čo Ti nedávali šancu prežiť...to už nezistím a ani nemám záujem zisťovať. Stačí že si.Ďakujem Bohu, že mi vtedy dal tú silu zvládnuť to. Bez neho by som to nedokázala. Narodil si sa zdravý a ja som bola šťastná.Narodil si sa s úsmevom a s ním si zvládal aj ťažkosti, ktoré Ťa čakali.Usmieval si sa aj keď žalúdok neposlúchal. Musel si byť viac hladný ako sýty, keď všetko to, čo si spapal letelo oblúkom na dva metre.Ix krát prezlečené posteľné prádlo, moje a Tvoje veci. Obyčajné prebaľovanie bolo ťažké...čo by som vtedy dala za jednorazové plienky a vlhčené obrúsky.To málo čo si spapal nestačilo. Začal si chudnúť.Nemocnica, a rôzne hókusy pókusy, ktoré Ti našťastie pomohli. Varila som špeciálne mlieko...smrdelo neskutočne a Ty si to s úsmevom zjedol. V brušku už neškŕkalo, ale zdravíčko neposlúchalo ďalej.Nasledoval zas pobyt v nemocnici. Zápal pľúc, nemohol si dýchať. Bolo tak ťažké dívať sa malé telíčko, ktoré sa dusí. Zvládol si to. Chvíľka doma a scenár sa opakuje. Imunitu máš oslabenú, ale úsmev stále. Trpezlivé, usmievavé dieťatko s dvomi menami...tak Ti vraveli v nemocnici.Doma som ani nevedela, že si.Nevisel si mi na nohe ako Tvoj starší brat. Sedával si v pekárenskej prepravke plnej stavebníc.Staval si a staval. Trpezlivý a s úsmevom. Napriek tomu som sa bála. V noci podchvíľou kontrolovala, či dýchaš. Ty si každú chorobu ako keby ani nevnímal. Nezabránila Ti behať. Lietal si ako vrtuľa. Nič nebolo pre Teba problém.Z malého, chorého dieťatka vyrástol ...ani neviem ako Ťa nazvať...tak skúsim, že veľký chlapec.Hráš tenis, futbal, plávaš, lyžuješ, snowboarduješ. Bicykel a kolieskové korčule sú verní kamoši.Už nie si bábätko. Už aj Ty sem tam skúšaš moju trpezlivosť. Občas ma dokonca prekvapí, že sa Ti nič nechce. Niekedy pustíš jazyk na špacír a potom Ti je ľúto.Tvoje oči a Tvoj úsmev sú však rovnaké.Už síce nevravíš pri predstavovaní, že si Tomášenko Maečenko mamickin syncek....iba jednoducho Tomáš Marek , ale stále si môj syn.To čo bolo, bolo ťažké.Pre nás oboch. Dnes mi to pripomenú už len Tvoje dve mená. Nie všetky osudy majú také šťastné pokračovania. Nám to bolo dopriaté.
Ty a Tvoje dve mená
Pred pár dňami si mal meniny. Už druhé v tomto roku. Viem, že dnes je v móde dávať dieťaťu dve mená. Vraj je to cool, in a pánbožko vie ešte aké by to malo byť. Vtedy, pred skoro 13 rokmi to až tak bežné ešte nebolo. Vlastne na módu som vtedy skutočne ani len nepomyslela.