reklama

Pár gramov šťastia

Narodili sa pred pár dňami. Jedno 34 gramové, druhé skoro 40 gramov živej váhy. Jedno tichučké , podozrivé pípnutie a moje teriérča okamžite vyštartovalo. Aj ma napadlo, že či naozaj to, na čo myslím, ale v duchu som to zavrhla. Bola som tam ráno a počet bol stabilný. Celkovo 3 kusy okatých, rôzne farebných, rôzne strapatých a rovnako zvedavých chlpáčikov. O dve hodiny bol počet iný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Teriérča vrtelo psom ako na 1. mája a keby som rozumela tomu kňučaniu, tak to bola určite uvítacia reč aj s oslavnou piesňou dohromady. Divné na teriéra, potencionálneho lovca, ale on tie svoje chlpáčiky považuje zrejme za svoju rasu. Jedno sa mu približuje farbou, druhé strapatosťou a tretie je chlap, tak to má v suchu. V prvotnom radostnom ošiali som premiestnila strapatého tatka do pohotovostného akvárka.Novopečený otec najprv nechápal, že čo to akože má byť a po chvíli svoju nespokojnosť dával hlasito najavo. Lietal vo svojej samotke takou rýchlosťou, že noviny prikrývali všetko naokolo, len nie dno jeho terajšieho väzenia. Nakoniec som „ letecké morča“ vrátila skade som ho vzala a premiestnila krpcov aj s maminou. V sklenenom akváriu slúžia ako televízor a lízatko v jednom. Reality šou pre dvojnožcov, ale hlavne pre štvornožca.Obávam sa, že si to havkacie stvorenie pomýlia s otcom. Pravý tato si vegetí a snáď ani netuší, že je tato. Tamten netato, sa ani nepohne od ich bývaníčka. Keď sa drobci premiestnia smerom k nemu okamžite je v pohotovosti. Predné sklo je olízané a keby sa dalo tak aj podhrabané.Nielen on je taký vytešený. Keď vidím mojich puberťákov , ako im žiaria oči a s nehou ich berú na ruky, je mi tak zvláštne.Je mi zvláštne, keď ich vidím ako sa obávajú, aby nezahynuli, ako jedno pred nimi.Je mi krásne pri srdci, keď vidím ako ich poctivo 2 krát denne vážia a tešia sa s každého pribudnutého gramu. Ako sa starajú, aby mala mamina aj malé dostatok vitamínu C a všetko potrebné pre ich zdravie.Nikdy som nevedela pochopiť tie maminy, čo si nechajú takýto pohľad ujsť len preto, že zvieratko je vraj hnus a robí bodrel. Vraj aj tak by starostlivosť oň pripadla na ne. Moje vedia, že sa musia postarať! Že je to živý tvor a majú povinnosť. Nakŕmiť ,upratať po nich, dávať pozor na ich zdravie.Naučiť dieťa povinnosti a zodpovednosti, nie je až také zložité. Nakoniec v budúcnosti sa im to zíde.Pred mesiacom priniesli k mojim rodičom malé mačiatko. Našli ho na našom sídlisku.Bolo popálené kyselinou. Papuľku, labky aj bruško. Vraj to urobili nejakí chlapci.Dnes je už v poriadku, akurát, že nikdy nebude mňaukať.Možno keby od malička tí chalani vyrastali s nejakým zvieratkom, tak by sa to nestalo.Ešte sme novým prírastkom nevybrali mená. Keď trošku podrastú deti, im nejaké vyberú. Len dúfam, že už nenastane taká situácia, že namiesto Monče, máme doma Mončiaka.

Gabriela Kováčiková

Gabriela Kováčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kto som... hlavne sa snažím byť skutočným človekom..možno aj s chybami,ale inak to asi už nebude. Zoznam autorových rubrík:  Hrám sa na básneniePre maličkýchPre maškrtné jazýčkyPovesti a príbehy z dávnych čiTak to vidím jaDoma som iba mamaKrížom krážom v životeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu